Na Orave dobre, na Orave zdravo
a u nás v triede aj veľmi hravo.
No ako, tak takto:
Vetami sme sa oboznámili, kde sa nachádza a ako sa využíva dnes,
povesťami sme si predstavili obyvateľov a možno tam bol aj veľký pes.
Poskladali sme poprehadzované názvy povestí od Antona Habovštiaka,
použili sme aj ozdobné písmo, pisárov s husím brkom čo písali.
Na geometrii sme mnohouholníky trénovali
a z nich sme hrad vytvorili a zalesnili.
Na hudobnej výchove renesančnú hudbu počúvali ,
šikovné deti aj stredoveký radový tanec tancovali.
Kuchári palacinky a placky s maslom pripravili,
záhradníci cíbiky z cibuľky vlastne vypestovanej postrihali.
Na hrade svoje miesto každý pozná, slúžka, zbrojnoš, kráľ
mali aj veľkolepý bál.
A tak to funguje aj v mravenisku - to je kolónia
kde kráľovná aj robotnica aj lietajúci mravec svoje miesto má.
Na výtvarnej výchove sme si to skúsili: mravenisko a mravce sme tvorili,
a potom sme mravenisko z pokosenej trávy, šišiek a konárikov postavili.
Zatúlané ovečky pod Rozsutcom sme komiksom
prepísali do bubliniek odkaz vložili.
Stádo ovečiek sme na salaši pozorovali
a syr ovčí ochutnali.
Bábkové divadlo o magistrovi Dončovi si zahrali,
čo svojej žene ruku pán magister Dončo odťali.
A tá po hrade 2x-krát do roka ako Biela pani chodí
a díva či sa všetkým dobre vodí.
Aj Čiernu pani Žofiu má Oravský hrad,
nikto ju však nemal rád.
Dozerala na správny chod na hrade,
aby všetko bolo v plnej paráde.
No a to je koniec nášho oravského putovania...
nášho zážitkového vzdelávania......